JRK | 30 rokov bez priemyselných hnojív a ich pôda je úrodnejšia - Pre menej odpadu

Späť na zoznam článkov

30 rokov bez priemyselných hnojív a ich pôda je úrodnejšia

Nezaradené | 10.05.2022

Odpad ako zdroj? Rakúski pestovatelia využívajú potenciál BRKO a ich pôda je vyživená a veľmi úrodná. Aké je ich tajomstvo? Odpoveď sme hľadali na farme Bio Kompost Anzböck na exkurzii spolu s technickým riaditeľom Compost Systems, Bernhardom Gamerithom.

Kompostovanie bioodpadu je v Rakúsku pre poľnohospodárov prirodzené. Jedným z nich je aj Christian Anzböck, majiteľ bio farmy, ktorá každoročne zásobuje okolité obchody zemiakmi, cibuľou alebo batátmi. Za svoju bohatú úrodu vďačí výživnému kompostu, ktorý podľa rakúskych kritérií dosahuje najvyššiu kvalitu A+. Používanie organického hnojiva je pre farmu veľmi dôležité. Ak by používali dusíkaté hnojivá, nemohli by podľa rakúskej legislatívy označiť svoju produkciu “Bio”. 

Ide to aj bez umelých hnojív 

Už vyše 30 rokov nepoužívajú na farme priemyselné hnojivá. Naopak, vyrábajú svoj vlastný kompost, ktorý používajú pri pestovaní zeleniny. Zdrojom na výrobu hnojiva je bioodpad z poľnohospodárskej produkcie alebo zelenina, ktorá nesplnila požadovanú veľkosť stanovenú odberateľmi – obchodnými reťazcami. Tento odpad im však nestačí. Preto zhodnocujú aj vytriedený BRKO z okolitých obcí. Na farme Bio Kompost Anzböck sa ročne zhodnotí približne 10 tisíc ton kuchynského odpadu. Vďaka tomu dokážu vyrobiť 4,5 tisíc ton kompostu ročne. Pri obhospodarovaní 280 hektárov pôdy však potrebujú väčšie množstvo kompostu, preto musia určitý objem kompostu aj dokúpiť. 

Farmári sa pri kúpe predbiehajú

O kvalitný kompost je v Rakúsku veľký záujem. Mnohí farmári už v marci vykupujú celú jeho produkciu priamo v zariadeniach na zhodnocovanie bioodpadu. O kompost majú veľký záujem aj stavebné spoločnosti, ktoré používajú prírodné hnojivá pri tvorbe trávnatých plôch a komunitných záhrad v nových developerských projektoch. Na rozdiel od našej legislatívy, tá rakúska umožňuje už od roku 2002 s kompostom voľne obchodovať. 

Christian Anzböck nás počas exkurzie upozornil, že sa v súčasnosti pripravuje nová legislatíva, ktorá by mohla sprísniť proces výroby kompostu. Dôležitým faktorom bude už aj kvalita vstupného materiálu. Ten by mal po novom obsahovať minimálne množstvo plastového materiálu ako sú igelitové tašky alebo vrecká. Cieľom je zabezpečiť ešte väčšiu čistou bioodpadu pri vstupe a minimalizovať obsah plastov vo výslednom komposte.   

V súčasnosti nemáme žiadne možnosti, ako kontrolovať vstupný materiál. Môžeme iba povzbudzovať obce, aby lepšie kontrolovali vytriedený BRKO. Je pre nás dôležité vymáhať dodržiavanie nariadení, aby sme zabezpečili čo najvyššiu kvalitu vstupného materiálu. Na biofarme vyrábame kompost, ktorý obsahuje približne 0,1% plastov,” vysvetľuje Christian Anzböck. To je však podľa Bernharda Gameritha stále veľa. Vďaka novej legislatíve by sa toto množstvo malo znížiť tým, že sa minimalizuje výskyt plastov vo vstupnom materiáli. Tým sa zabezpečí, že 1 m³ kompostu by mohol obsahovať maximálne len 15 cm² plastov.  

Biofarma výroba vlastný kompost

BRKO, ktorý privezú zberné spoločnosti priamo na farmu Bio Kompost Anzböck, musia do 24 premiešať so suchým materiálom, aby eliminovali zápach. Riadne zhodnocovanie bioodpadu si vyžaduje nielen správne nastavenie procesov, zariadenia, ale aj vhodnú technológiu. Kompostovanie je riadený proces, ktorý potrebuje dostatok vlahy, vzduchu a pravidelné premiešanie. Z tohto dôvodu všetky rakúske kompostárne disponujú traktormi s plazivou rýchlosťou, veľkými prekopávačmi, ale aj prevzdušňovacími zariadeniami, ktoré uľahčujú celý kompostovací proces.  

Na akú technológiu by ste nemali zabudnúť pri budovaní kompostárne? 

Každé potrubie má niekoľko stoviek trysiek, ktoré vháňajú vzduch rovnomerne do celej základky. Zároveň sa nimi odvádza aj prebytočný výluh do zbernej nádrže, ktorý v prípade potreby slúži na zavlažovanie základok. Trysky sú navrhnuté tak, aby celý proces prevzdušňovania fungoval aj v tom prípade, ak by sa niektoré prieduchy upchali. Štandardne sa ich zablokovaniu predchádza tým, že základku uložíme na vrstvu drevenej štiepky,” vysvetlil účastníkom exkurzie Gamerith.  

Ak by na farme nepoužívali túto technológiu, museli by každý deň všetky základky prekopať (kyslík, ktorý sa dostane do základky mechanickým prevzdušňovaním, je po 24 hodinách spotrebovaný). Takému zásahu sa chcú vyhnúť a to z toho dôvodu, že sa každým mechanickým zásahom viac drobia zvyšky plastov, ktoré môžu byť súčasťou bioodpadu. Z tohto dôvodu farma prekopáva bioodpad len jedenkrát za týždeň. 

Dbajme na teplotu 

K výrobe kompostu nestačí len základy prevzdušňovať a pravidelne prekopávať. Musíme zabezpečiť aj vhodnú teplotu kompostu. Na farme kontrolujú teplotu pomocou tepelných sond. Jedna základka je monitorovaná tromi teplomermi v rôznych úrovniach. Teplota základky by nemala klesnúť pod 45 až 40 °C. Nízke teploty spomaľujú proces kompostovania, vysoké teploty naopak zabíjajú prospešné mikroorganizmy, ktoré pomáhajú rozkladať bioodpad. Teplotu merajú od založenia základy počas celého 8 týždňového aktívneho procesu. Potom nechajú kompost 4 týždne dozrievať. Pri manipulácii so základkami si však dávujú veľký pozor, aby nekontaminovali hotový kompost s čerstvým materiálom. 

Na farme Bio Kompost Anzböck sa snažia robiť všetko preto, aby ich polia boli v dobrej kondícii a obsahovali dostatok organickej hmoty. Každý rok striedajú plodiny, ktoré na poli pestujú. Jeden rok zasejú na polia zemiaky, na druhý rok obilniny. “Tam, kde je málo organiky, je pôda tvrdá ako kameň. Naopak tam, kde je zemina vyživená, je aj pôda sypkejšia. Na tejto farme máme aktuálnu hodnotu organickej hmoty na úrovni 3 %. Snažíme sa pomocou kompostu dať zemine injekciu, plnú živín, aby naďalej žila a bola úrodná,” uviedol Christian Anzböck. Hnojením ich vlastným kompostom je pôda na poli ľahšie obrábateľná a dokonca zadržuje väčšie množstvo vlahy. Vďaka tomu nemusia na farme úrodu často polievať.  

Pri zbere zemiakov, cibule a iných plodín odchádza z polí spolu so zeleninou aj veľká časť pôdy, ktorá sa drží napríklad na korienkoch. Preto musia na pole tento chýbajúci objem pôdy vrátiť. Aplikujeme každý druhý rok 30 ton kompostu na hektár pôdy, ale len vtedy, keď pestujeme zeleninu. Nehnojíme vtedy, keď pestujeme na poli obilniny. Nepoužívame dusikaté hnojivá, ak by sme ich použili, úrodnosť by bola horšia,” vysvetlil účastníkom exkurzie majiteľ farmy.  

Používanie kompostu ponúka pre farmárov mnoho benefitov. Jeho aplikáciu majiteľ farmy Bio Kompost Anzböck získal úrodnejšiu pôdu plnú organiky, šetrí prevádzkové náklady, ľahšie obrába pôdu a čo viac? Vďaka jeho kvalitnej úrode ho všetci v okolí dobre poznajú a o jeho zeleninu je veľký záujem. 

Zaujíma vás ako vybudovať kompostáreň vo vašom regióne? Kontaktujte nás. 

Zostaňte informovaní

Každý mesiac vám zašleme newsletter, v ktorom nájdete:

  • príklady z regiónov,
  • rady pre efektívne odpadové hospodárenie,
  • novinky z odpadárskej legislatívy,
  • naše najnovšie riešenia a produkty.