Späť na zoznam článkov

Svetoví experti samosprávam poradili, ako efektívne využiť odpady a ešte na nich aj ušetriť

Jedným z cieľov Európskej únie v oblasti odpadov je výrazné znižovanie množstva komunálneho odpadu, ktorý skončí nevyužitý a uložený na skládkach. Podľa najnovších správ však hrozí, že Slovensko si svoje záväzky v oblasti odpadov nesplní.

Každý členský štát má totiž prijať také opatrenia, aby do konca roku 2025 dokázal opätovne využiť a recyklovať minimálne 55 % komunálneho odpadu. Do roku 2030 to má byť 60 % a v roku 2035 až 65 %. Aj keď sa v recyklácii podľa údajov Inštitútu environmentálnej politiky približujeme k priemeru európskych krajín, na skládkach nám stále končí až 41 % vyzbieraného odpadu. Priemer za členské štáty je pritom len 23 %.

Bioodpad je cenný zdroj energie

Nelichotivé čísla by sa pritom dali zmeniť systematickým prístupom k nastaveniu odpadového hospodárstva. Dôležitú úlohu pritom zohrávajú samosprávy. Podľa výsledkov fyzických analýz odpadov sa v čiernych nádobách na zmesový komunálny nachádza viac ako polovica bioodpadu, ktorý vedia slovenské domácnosti vytriediť a dal by sa následne využiť.

Hovoriť o tom, čo všetko vieme s odpadmi robiť, ako ich efektívne využiť a v konečnom dôsledku šetriť financie samosprávy a občanov, prišli na Slovensku svetoví experti. Mestám a obciam poradili, ako úspešne zabezpečiť zber kuchynského odpadu. Odborníci majú aj skúsenosti o vplyve kompostovateľných vreciek na triedenie a čistotu vyzbieraného materiálu a podľa nich má bioodpad potenciál v obehovom hospodárstve. Téme spracovania a využitia biologicky rozložiteľného odpadu a produktov z neho sa pozorne venujú aj štátne inštitúcie – Ministerstvo životného prostredia SR, Ministerstvo pôdohospodárstva SR či Envirofondu.

„Bioodpad z kuchyne či z údržby mestskej zelene môže byť cenným zdrojom pre energetickú sebestačnosť každého mesta či regiónu. Uzavretím kruhu biologicky rozložiteľného odpadu – od zberu po jeho zhodnotenie v biometánových staniciach a v kompostárňach – dokážeme energeticky využiť bioodpad na vykurovanie domácností, výrobu elektriny či na prevádzku verejnej dopravy,“ hovorí Marián Kobolka, spoluzakladateľ spoločnosti JRK Slovensko, ktorá spolupracuje s mestami a obcami, ako predchádzať vzniku odpadu a zároveň, ako ho správne vytriediť a zhodnotiť.

Svetoví a európski experti poradili, ako na to

Zber biologicky rozložiteľného odpadu by mal byť nastavený tak, aby bol nielen efektívny pre samosprávy, ale aj motivačný a najmä pohodlný pre ľudí. Vie o tom aj taliansky expert Enzo Favoino, ktorý na jar prezentoval svoje doterajšie skúsenosti na stretnutí expertov organizovanom Európskou komisiou. Odborníci sa vtedy zhodli, že základom dobre nastaveného systému zberu kuchynských odpadov sú prevetrávané košíky s kompostovateľnými vreckami. Bez tejto základnej infraštruktúry nie je možné zaviesť jeho efektívny zber. Na podujatí Konferencia BIOodpady 2023 prezentovali svoje praktické skúsenosti o efektívnom zbere biologicky rozložiteľného odpadu aj Francesc Giró i Fontanals zo Španielska, Marco Jürgensen Ricci z Talianska a David Robert Newman z Veľkej Británie.

Taliansko má okrem výborných výsledkov zo zberu bioodpadu aj skúsenosti s jeho ďalším spracovaním. Marco Mattielo je zástupcom zberovej spoločnosti Contarina, S.p.A. Firma zabezpečuje služby v oblasti odpadového hospodárstva a vlastnia ju samotné mestá a obce. Úlohou spoločnosti je predovšetkým zvyšovať mieru triedenia odpadov, prispievať k jeho čo najnižšej tvorbe a zvyšovať kvalitu vyzbieranej recyklovateľnej zložky. Contarina, S.p.A., vlastní a prevádzkuje vlastnú linku na mechanicko-biologickú úpravu a kompostáreň. Od marca tohto roku zariadenie rozšírili o výrobu biometánu, ktorý využívajú ako palivo pre svoju flotilu zberných vozidiel. Praktické skúsenosti s energetickým využitím biodopadu majú aj v Rakúsku. Stephan Hinterberger zo spoločnosti Müller Abfallprojekte GmbH na konferencii vysvetlil, ako je možné výrobou bioplynu a biometánu ďalej zvyšovať hodnotu bioodpadu.

Slovensko má poľnohospodársku tradíciu. Avšak intenzívne poľnohospodárstvo a zanedbaná starostlivosť o správnu výživu pôdy spôsobili, že aj naše pôdne ekosystémy sú oslabené. Inšpiráciou, ako sa starať o pôdu, nám môže byť systém, ktorý už viac ako 30 rokov funguje v Rakúsku. „Kompostovanie a využívanie kompostu je pre rakúske poľnohospodárstvo samozrejmosťou už niekoľko generácií,“ hovorí Bernhard Gamerith, ktorý je technickým riaditeľom spoločnosti Compost Systems GmbH. Tá je lídrom v oblasti výskumu a výroby kompostu, vývoja a implementovania kompostovacích technológií a zariadení po celom svete.

Podľa Gameritha je hlavný rozdiel medzi slovenským a rakúskym prístupom k priemyselnému kompostovaniu práve v tom, že u nás sa stále chápe len ako lacný spôsob na likvidovanie biologicky rozložiteľných odpadov. V Rakúsku sa výroba kompostu, po ktorom je veľký dopyt v poľnohospodárstve, stala skutočným priemyselným odvetvím. Podľa Gameritha je dôležité zamerať sa na efektívne nastavenie celoročného procesu kompostovania a na to, ako môže viesť profesionalizácia v priemyselnom kompostovaní k zvyšovaniu kvality kompostu.

Úspešné samosprávy na Slovensku

Aj na Slovensku máme samosprávy, ktoré sa nechali inšpirovať úspešnými príbehmi z iných krajín. V Bratislave sa podarilo rozsiahlymi a presne cielenými aktivitami dosiahnuť nadpriemerné výsledky v triedenom zbere kuchynského biologicky rozložiteľného odpadu. Príprava, ktorá trvala viac ako rok, viedla k vysokej miere zapojenia obyvateľov, k vysokej čistote vytriedenia a k veľkému množstvu vyzbieraného odpadu. V Partizánskom sa zas pustili do projektu, ktorý sa v rámci Slovenska, ale aj Európy vymyká zaužívaným štandardom. Podľa Branislava Moňoka z organizácie Priatelia Zeme stojí za úspechom okresného mesta dobre nastavený systém, dôsledné informovanie obyvateľov a využitie poznatkov a skúseností zo zahraničia formou zberu od dverí k dverám aj v bytových domoch.

Správne nastavený systém dokáže priniesť želané výsledky. Pre samosprávy to znamená, že vyzbieraný bioodpad vedia efektívne spracovať v kompostárni alebo v zariadení na suchú fermentáciu. A pre obyvateľov miest a obcí správne zavedený systém znamená aj menej peňazí, ktoré za odpady platia, pretože platia len za tie, ktoré skončia na skládke

Chcete vylepšiť triedenie kuchynského odpadu aj vo vašom meste? Naši regionálni manažéri vám s tým pomôžu. Dohodnite si stretnutie