JRK | Slovensku chýba legislatíva pre kompostovanie. Inšpiráciou nám môže byť rakúsky systém - Pre menej odpadu

Späť na zoznam článkov

Slovensku chýba legislatíva pre kompostovanie. Inšpiráciou nám môže byť rakúsky systém

Prinášame vám rozhovor s technickým riaditeľom Bernhardom Gameritom, zo spoločnosti Compost Systems, ktorá je lídrom v oblasti výskumu a výroby kompostu, vývoja a implementovania kompostovacích technológií a zariadení po celom svete.

zariadenie na kompostovanie

Správy o zmene klímy či živelných katastrofách v jej dôsledku sa stávajú pravidelnou súčasťou našich životov. Prudké dažde, záplavy, vietor alebo veľké suchá zhoršujú životné podmienky nielen ľuďom, ale aj živočíchom, rastlinám a v konečnom dôsledku ovplyvňujú aj pôdny ekosystém.

Práve kvalita pôdy zásadne ovplyvňuje náš život, zdravie a aj to, ako sa príroda vysporiada s klimatickou zmenou. Skutočnosť je však taká, že až 33 percent svetovej pôdy trpí degradáciou formou erózie, vyčerpaním živín alebo znečistením. Ak nedostane kvalitné živiny, bude sa jej stav zhoršovať a bude spôsobovať ďalšie negatívne dopady na životné prostredie.

Pôda sa môže formovať tisícky rokov, no zničiť ju môžeme ľudskou činnosťou za veľmi krátke obdobie. Hlavnými príčinami zníženej kvality pôdy sú nesprávne postupy pri jej obhospodarovaní, urbanizácia a zmeny klímy. „Nesprávne postupy pri jej obhospodarovaní majú za následok degradáciu, eróziu a následné zníženie výnosov poľnohospodárskej produkcie. Organická hmota v pôde je však významným zásobníkom uhlíka. Je schopná absorbovať ho viac, ako ich dokáže spolu absorbovať atmosféra a suchozemská vegetácia,“ vysvetľuje Martina Gaislová, z portálu menejodpadu.sk.

Kedy začne rásť dopyt po komposte aj na Slovensku?

Doplniť chýbajúcu organickú hmotu v pôde a zlepšiť jej vlastnosti je možné prostredníctvom kompostu, ktorý je vyrobený správnou technológiou. Pridanou hodnotou je navyše využívanie biologicky rozložiteľného odpadu ako zdroja týchto živín a zabezpečenie prirodzenej cirkulácie živín v prírode. Zdrojom pre výrobu kompostu môže byť pritom nielen zelený odpad z verejných priestranstiev samospráv, či zo záhrad rodinných domov, ale aj kuchynský odpad. Ten sa povinne na Slovensku zbiera už viac ako rok. Dve najväčšie slovenské mestá, Bratislava a Košice, ho začnú zbierať už od budúceho roku. Napriek tomu už obe samosprávy spustili pilotné projekty, aby nastavili čo najúčinnejší systém. 

Slovensko má dlhú poľnohospodársku tradíciu. Intenzívne poľnohospodárstvo a zanedbaná starostlivosť o správnu výživu pôdy však spôsobili, že sú aj naše pôdne ekosystémy oslabené. Inšpiráciou, ako sa starať o pôdu, nám môžu byť systémy, ktoré už viac ako tridsať rokov fungujú napríklad v Rakúsku. „Kompostovanie a využívanie kompostu je pre rakúske poľnohospodárstvo už niekoľko generácií samozrejmosťou,“ hovorí Bernhard Gamerith, ktorý je technickým riaditeľom spoločnosti Compost Systems. Tá je lídrom v oblasti výskumu a výroby kompostu, vývoja a implementovania kompostovacích technológií a zariadení po celom svete. 

uprava základok

Kompostáreň v Mattersburg (Rakúsko)

Podľa Gameritha je hlavný rozdiel medzi slovenským a rakúskym prístupom k priemyselnému kompostovaniu práve v tom, že u nás sa stále chápe len ako lacný spôsob na likvidovanie biologicky rozložiteľných odpadov. V Rakúsku sa výroba kompostu, po ktorom je veľký dopyt v poľnohospodárstve, stala skutočným priemyselným odvetvím. 

Slovensko je v oblasti priemyselného kompostovania a využívania kompostu ako primárneho hnojiva v poľnohospodárstve len na začiatku cesty. Na jednej strane sa záujem o túto tému zvýšil po zavedení povinného triedeného zberu kuchynského odpadu z domácností, no na druhej strane chýbajú zariadenia na jeho spracovanie. Tie sú po krajine nerovnomerne rozložené a ak by sa triedilo na úrovni potenciálu, ani by nepostačovali. Navyše dopyt zo strany poľnohospodárov je stále nízky. Prečo je to tak, je otázkou na dlhšiu polemiku. „Aby sa Slovensko začalo približovať k rakúskemu štandardu, je potrebná kombinácia nástrojov vzdelávania, motivácie a kontroly. Musia sa stanoviť a zaviesť minimálne požiadavky na výrobný proces kompostu. Zároveň by mali byť z odvetvia vylúčení producenti nekvalitného kompostu,“ uvádza Gamerith.

Prečítajte si rozhovor s  Bernhardom Gamerithom pre porta Euractiv

základka kompostu

Základka zrejúceho kompostu v Nitre.

Dôležitá je jasná legislatíva a štandardy pre výrobný proces

Okrem stanovenia štandardov na spôsob výroby a certifikácie kompostu je nevyhnuté disponovať aj vhodnou technológiou, pomocou ktorej sa bude kompost vyrábať. Menšie samosprávy môžu využiť obecnú kompostáreň, ktorá má kapacitu do sto ton, väčšie mestá zas môžu vybudovať priemyselnú kompostáreň, ktorá dokáže spracovať aj kuchynský odpad. 

Podľa rakúskeho technológa existujú kritériá, ktoré by mala spĺňať každá kompostáreň. Kompost z nej potom vyhovuje základným kritériám na kvalitu produktu a výrobného procesu. „Ide o požiadavky na testovanie a dokumentáciu a podľa minimálnych požiadaviek na zaobchádzanie. Pre všetky veľkosti kompostární je dôležité porozumieť biologickému procesu kompostovania – neexistujú žiadne zázraky, existujú len základné biologické pravidlá. Preto je dôležité prevádzkovateľa vzdelávať, aby procesu porozumel a dokázal ho efektívne riadiť. Je potrebné pochopiť, že kompostovanie nie je proces „čakania“, že niečo „mení farbu“, ale je to veľmi komplexný mikrobiologický proces, ktorý si vyžaduje pozornosť a starostlivosť.“

Rakúsko má už dlhodobo úspešne zavedené kompostovanie v priemyselných kompostárňach. Dôvodom je správne nastavenie regulácií a legislatívy. Podľa regulačného nástroja Kompostverordnung 2002 má kompost legálne postavenie výrobku a stráca status odpadu.

kontrolovanie základok

Kontrola základok zrejúceho kompostu v Ternitz (Rakúsko)

Kompost je považovaný za produkt, má svoje odvetvie, v ktorom s ním môžu firmy voľne obchodovať. „Rakúsko má na rozdiel od Slovenska aj stanovené podmienky na výrobu kompostu, ktoré predstavujú jednoduché parametre pre výrobu kompostu a povolené vstupné suroviny,“ vysvetľuje Martina Gaislová. Rakúski spracovatelia bioodpadu a výrobcovia kompostu majú definované aj požiadavky na výrobný proces – prekopávanie, prevzdušňovanie, dĺžku kompostovacieho procesu a ďalšie. Okrem týchto dokumentov vykonáva Rakúska asociácia kompostu pravidelné audity, počas ktorých kontroluje výrobný proces a kvalitu kompostov. 

Kompost ako nástroj proti klimatickým zmenám

Výroba kompostu má veľký potenciál so zmierňovaním a odstraňovaním negatívnych dôsledkov vznikajúcich degradáciou pôdy alebo klimatickými zmenami. Pôdu by sme mali chápať ako živý organizmus. „Strata uhlíka v pôde zabíja elementárne základy tohto živého organizmu. Uhlík je potravou pre našu mikrobiálnu faunu a zároveň je základným stavebným prvkom stabilizovanej pôdy,“ vysvetľuje Gamerith. 

Kompost pritom podľa Bernharda Gameritha môže pomôcť aj v boji proti klimatickým zmenám. Pripomína, že „spolu s prospešnými poľnohospodárskymi metódami, ako sú krycie plodiny, bezorebné alebo permakultúrne poľnohospodárstvo, môže kompost pomôcť pri sekvestrácii značného množstva uhlíkovej pôdy a pri stabilizácii regionálnych mikroklimatických podmienok tým, že sa do pôdy ukladá veľké množstvo vody.“ Navyše jeho zhodnotením sa znižuje množstvo emisií metánu, ktorých producentom je anaeróbny rozklad bioodpadu na skládkach. Kompost by mal preto mať v otázke riešenia klimatických zmien dôležité postavenie.

Integrovaný systém odpadového hospodárstva môže fungovať aj vo vašom okolí. Opýtajte sa našich regionálnych manažérov na zariadenia pre mechanicko-biologickú úpravu alebo kompostovanie. Zobraziť kontakty

Zostaňte informovaní

Každý mesiac vám zašleme newsletter, v ktorom nájdete:

  • príklady z regiónov,
  • rady pre efektívne odpadové hospodárenie,
  • novinky z odpadárskej legislatívy,
  • naše najnovšie riešenia a produkty.