Späť na zoznam článkov

Kompostárne na Slovensku: príklady z praxe a možnosti financovania

Bioodpad tvorí až 40 % obsahu čiernych nádob a jeho skládkovanie prispieva k vzniku metánu, ktorý má podľa medzinárodných štúdií až 80-krát vyšší otepľovací účinok ako CO₂. Riešením sú moderné kompostárne. Slovenské obce už dnes ukazujú, že vďaka finančnej podpore z Environmentálneho fondu a Programu Slovensko možno bioodpad efektívne spracúvať a meniť na cenný zdroj pre pôdu.

Bioodpad ako výzva aj príležitosť 

Fyzické analýzy zloženia zmesového komunálneho odpadu (ZKO), ktoré sa realizovali v rámci viacerých miest a obcí, systematicky potvrdzujú, že najväčší podiel v čiernych nádobách tvorí biologicky rozložiteľný odpad (BRO). Ide predovšetkým o zelený odpad z údržby verejnej zelene (pokosená tráva, konáre, rastlinné zvyšky) a kuchynský biologicky rozložiteľný odpad z domácností. Táto zložka pravidelne predstavuje až 40 % objemu zmesového odpadu, a to naprieč rôznymi typmi sídelnej štruktúry – v rodinných domoch aj bytových zástavbách. 

V prípade, že sa tento bioodpad nezbiera oddelene a nespracováva v špecializovanom zariadení, končí najčastejšie na skládke. V prostredí bez prístupu kyslíka sa následne rozkladá anaeróbnym spôsobom, pri ktorom vzniká metán – skleníkový plyn, ktorý má podľa medzinárodných štúdií až 80- krát vyšší otepľovací účinok ako oxid uhličitý. Tento proces má významný podiel na zhoršovaní klimatickej situácie, ktorej dôsledky pociťujeme čoraz intenzívnejšie aj na Slovensku. 

Zmena klímy zasahuje najmä poľnohospodárstvo – častejšie suchá, intenzívne zrážky, horúčavy a extrémne výkyvy počasia obmedzujú pestovanie plodín ako pšenica, vinič či chmeľ a narúšajú tradičné hospodárenie v krajine. Zároveň dochádza k degradácii pôdy a strate jej schopnosti zadržiavať vodu. 

Na druhej strane, ak je BRO spracovaný aeróbnym spôsobom v priemyselných kompostárňach, dochádza k jeho rozkladu za prítomnosti kyslíka, čím sa zabraňuje vzniku metánu. Výsledkom je kvalitný kompost, ktorý vracia živiny späť do pôdy a podporuje jej regeneráciu. 

Slovenské kompostárne prešli za ostatné roky výraznou technologickou transformáciou. Zariadenia, ktoré v minulosti pracovali s nedostatočne riadeným procesom a výsledkom bol často zápach či hygienické problémy, dnes nahrádzajú moderné technológie s kontrolovanými podmienkami prevzdušňovania, zavlažovania a hygienizácie. 

Práve vďaka týmto zmenám už kompostárne nepôsobia iba ako zariadenia na spracovanie odpadu. Čoraz viac sú vnímané ako moderné prevádzky zamerané na výrobu organického hnojiva vysokej mikrobiálnej kvality. Kvalitné technické vybavenie, dôsledné riadenie procesov a dôraz na výstupnú kvalitu kompostu ich približujú k štandardom priemyselnej výroby. 

Modernizácia existujúcich kompostární bola v mnohých prípadoch kľúčovým krokom k zvýšeniu ich efektivity aj kapacity. Zahŕňala napríklad doplnenie vhodnej techniky na manipuláciu s materiálom, zavedenie technológie aktívneho prevzdušňovania či nákup prekopávačov, ktoré urýchľujú a stabilizujú kompostovací proces. Významným prvkom boli aj hygienizačné kontajnery, vďaka ktorým sa portfólio prijímaných vstupov rozšírilo zo „zelenej“ zložky aj na kuchynský bioodpad z domácností. Tento posun zásadne zvýšil využiteľnosť kompostární a ich prínos pre regionálne odpadové hospodárstvo. 

Systematická podpora štátu a samospráv v uplynulých rokoch umožnila vybudovať alebo modernizovať desiatky priemyselných kompostární. Tieto zariadenia dnes zohrávajú významnú úlohu pri zhodnocovaní bioodpadu, plnení legislatívnych cieľov a ochrane pôdy, vody a klímy. 

Budovanie kompostární prináša obciam environmentálne aj ekonomické benefity. Aj vďaka príspevkom z Environmentálneho fondu na zber K-BRKO a aktuálnej výzve z Programu Slovensko je pre samosprávy jednoduchšie ako kedykoľvek predtým spracúvať bioodpad lokálne a efektívne. Nasledujúce príklady z miest ukazujú, že dobre nastavený zber a kvalitné technologické zázemie vedú k vyššiemu triedeniu, lepšiemu zhodnocovaniu a zároveň k stabilizácii nákladov na zvoz a likvidáciu. 

Príklady z praxe 

Mesto Brezno 

Mesto Brezno patrí medzi samosprávy, ktoré sa rozhodli posilniť infraštruktúru na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného odpadu. Vďaka eurofondovej dotácii vo výške 2,4 milióna eur a spoluúčasti mesta tu vznikla moderná kompostáreň s ročnou kapacitou 3 500 ton bioodpadu. 

Do zariadenia sa už dnes dostáva zelený odpad z údržby verejnej zelene a záhrad, no čoraz väčší podiel tvorí aj kuchynský bioodpad. Mesto preto pripravuje jeho intenzívnejší zber pri bytových domoch: kuchynský odpad sa bude zbierať dvakrát týždenne zo všetkých stojísk. Rodinné domy dostanú možnosť požiadať o 240 alebo 110-litrové nádoby, pre domácnosti v bytovkách sú pripravené prevetrávané košíky s kompostovateľnými vreckami. Obyvatelia môžu bezplatne dovážať zelený priamo do kompostárne. 

Technológia kompostárne zahŕňa mechanickú predúpravu materiálu, hygienizáciu v uzavretých boxoch pri teplote nad 70 °C a následné dozrievanie na vonkajších základkách. Celý proces je riadený na diaľku, doplnený systémom prevzdušňovania a čistenia vzduchu. Výsledkom je kvalitné organické hnojivo bez zápachu a environmentálnych rizík. 

Brezno tak ukazuje, že moderné odpadové hospodárstvo dokáže spájať environmentálne prínosy s ekonomickými úsporami a vyššou kvalitou života pre obyvateľov. 

Mesto Trebišov 

Mesto Trebišov sa ešte donedávna potýkalo s vysokou mierou skládkovania – ročne končilo na skládke približne 8 000 ton odpadu, pričom miera triedenia dosahovala len 25 %. Nedostatok infraštruktúry na spracovanie bioodpadu predstavoval vážnu environmentálnou aj ekonomickú výzvu. Riešením sa stalo vybudovanie vlastnej mestskej kompostárne, ktorá bola spustená v máji 2024. 

Nové zariadenie dokáže spracovať až 2 800 ton biologicky rozložiteľného odpadu ročne – z toho približne 2 100 ton zeleného odpadu a 700 ton kuchynského odpadu. Proces spracovania prebieha cez automatizovanú linku na drvenie a hygienizáciu kuchynského odpadu, dozrievacie zóny so systémom prevzdušňovania a systém recyklácie výluhových vôd. Celý cyklus od prijatia odpadu po preosievanie hotového kompostu trvá 10 – 12 týždňov. 

Projekt si vyžiadal investíciu takmer 3,5 milióna eur, financovanú z Kohézneho fondu EÚ, Ministerstva životného prostredia SR a rozpočtu mesta Trebišov.  

Výsledky sa dostavili okamžite – množstvo odpadu ukladaného na skládku sa znížilo zo 8 000 ton na približne 5 000 ton ročne a miera triedenia stúpla z 25 % na minuloročných 47 %. Kompostáreň tak prispela k stabilizácii systému odpadového hospodárstva a vytvorila základ pre lokálne obehové biohospodárstvo. 

Dôležitým prvkom je aj zapojenie obyvateľov: Trebišov v súčasnosti už bezplatne distribuuje hotový certifikovaný kompost domácnostiam a komunálnym službám, aby podporil povedomie a zvýšil motiváciu triediť bioodpad. 

Trebišovská kompostáreň je zároveň modelom pre iné stredne veľké mestá, ktoré hľadajú riešenia, ako znížiť množstvo skládkovaného odpadu a efektívne zhodnocovať bioodpad priamo v regióne. 

Z odpadu hodnotný zdroj pre región

Kompostárne ukazujú, že bioodpad možno spracovať efektívne, bezemisne a tak, aby sa z neho stal cenný zdroj pre pôdu, poľnohospodárstvo a celkové regionálne hospodárstvo.

Obráťte sa na nás – pomôžeme vám nastaviť efektívny systém triedeného zberu, vybrať vhodné technológie a zhodnocovať bioodpad tak, aby sa stal prínosom – a nie problémom – pre vašu obec či mesto.