JRK | Ako vyrobiť kompost s vysokou mikrobiálnou kvalitou? - 2. časť - Pre menej odpadu

Späť na zoznam článkov

Ako vyrobiť kompost s vysokou mikrobiálnou kvalitou? – 2. časť

V minulej časti sme vám začali predstavovať faktory, ktoré výrazne ovplyvňujú vyššiu hodnotu a cenu kompostu. Ďalšie aspekty ovplyvňujúce mikrobiálnou kvalitou sú …

9. Prekopávanie

kompostu môžeme zabezpečiť manuálne alebo strojom. Manuálne prekopávame malé cvičné kopy alebo testovacie „mini“ kopy s veľkosťou a hmotnosťou približne 10 l/10 kg, ktorými si testujeme nové neznáme vstupné suroviny pre doladenie receptu. Väčšie kompostové základky prekopávame strojovo. Existuje mnoho rôznych druhov prekopávačov. Z hľadiska procesu kompostovania sú vhodné tie, ktoré dokážu šetrne „posunúť“ kompost vždy o jednu tretinu. Čo bolo v strede, ide nahor, čo bolo dole, ide do stredu a čo bolo hore, ide na spodok novej základky.

S rovnakou logikou posunutia o jednu tretinu prekopávame aj manuálne. Takto od založenia kopy s dvomi ďalšími prekopaniami zabezpečíme, aby sa všetok materiál nachádzal aspoň raz v horúcom strede kompostu. Pre rozvoj hubovej biomasy by sme kompost ideálne neprekopávali vôbec. Presne to sa snaží dosiahnuť metodika Johnson-Su reaktora [3]. Hygienizáciu kompostu rieši tepelnou fázou a prevzdušnenie zabezpečuje vetracími trubicami väčšieho priemeru vloženými vertikálne do kompostovej kopy. Johnson-Su metóda je vhodná do záhradnej prevádzky alebo pre malé farmy, kde objem kompostu nezaplatí kompostovaciu techniku. Jej spoluautor, David Johnson, je rovnako ako Elaine Ingham priekopník v oblasti kompostovania pre vysoký obsah prospešného mikrobiómu s následnou obnovou degradovanej pôdy.

10. Fáza zretia

začína po ukončení tepelnej fázy, keď sa teplota kompostu vyrovná teplote okolia. Aj keď niektoré prístupy a metodiky kompostovania považujú kompostovanie v tomto bode za ukončené, z hľadiska prospešného mikrobiómu sme približne v prvej štvrtine. Vyprodukovali sme kompost s vysokou biomasou baktérií, ktorým síce pôde dodáme organickú hmotu ako náhradu minerálneho hnojiva, no z hľadiska mikrobiálneho operačného systému prírody a kolobehu živín sme len na lepšej nule. Potrebujeme ešte biomasu húb, ktorá sa rozvíja premenou zbytkovej drevnej hmoty počas ďalších 6 až 8 mesiacov zretia. Tiež potrebujeme pôdnych predátorov, teda prvoky a nematódy, ktoré požieraním baktérií a neskôr húb aktívne uvoľňujú živiny, čím pokračuje tvorba komplexných humínových látok. Počas zretia kompost už neprekopávame. Prekopeme ho len v prípade, že hrozí posun k anaeróbnosti. Kompost aj v tejto fáze pravidelne kontrolujeme a zabezpečujeme optimálnu vlhkosť 50 %.

11. Správne skladovanie

vstupných surovín a kompostu je dôležité. Pri vstupných surovinách sa snažíme zabezpečiť, aby biologicky nedegradovali. Ak ich nevieme spracovať ihneď, napríklad trávu a hnoj, ideálne ich šetrne vysušíme, aby nestrácali cenné živiny a aby nedochádzalo k anaeróbnemu procesu. Mohli by sme ich zamraziť, čo je však energeticky a finančne náročnejšie. V stabilizovanom stave ich skladujeme až do okamihu hydratácie tesne pred použitím. Vysoko kapacitné kompostárne dokážu minimalizovať nutnosť skladovania vstupných suroviny plánovaním ich prísunu a ich priebežným kompostovaním.

Pri skladovaní zrelého mikrobiologicky kompletného kompostu je dôležité mať na pamäti, že ide o živý materiál. Potrebuje dýchať a udržať si optimálnu vlhkosť. Neskladujeme ho preto v uzavretých nádobách alebo vreciach. Kompost chránime pred dažďom, vysušením slnkom a vetrom zastrešením alebo špeciálnou prikrývkou z filcu, ktorá umožňuje mikrobiómu dýchať. Zároveň po nej steká dažďová voda, čím zabránime premočeniu kompostu alebo vyplaveniu cenných živín vo forme rozpustných humínových látok. Sledujeme vývoj vlhkosti kompostu, podľa potreby dáme prikrývku dole, kompost navlhčíme a znova prikryjeme až do okamihu aplikácie na pôdu. Z uvedeného vyplýva, že pri plánovaní kompostárne je vhodné pamätať na skladovacie priestory, ideálne zastrešené, aby sme umožnili kompostu vyzrieť a zároveň neznižovali jeho kvalitu vyplavovaním živín dažďom.

12. Kvalita kompostu

je v prístupe Elaine Ingham posúditeľná jednoznačne podľa biomasy baktérií, biomasy húb, počtu prvokov a nematód optickou mikroskopikou v reálnych podmienkach. Rozlišujeme kompost:

  • Nevhodný pre aplikáciu na pôdu, ak napríklad mikrobióm kompostu hovorí o jeho anaeróbnosti. Takýto kompost musíme prekompostovať tak, že ho pridáme len v malých množstvách do nových kompostových základok. Rovnako prekompostujeme aj zakládky, ktoré nedosiahli požadovanú hygienizačnú teplotu počas tepelnej fázy.
  • Vhodný na aplikáciu na pôdu s obmedzeniami, napríklad ak kompost obsahuje vyššie množstvo aktinobaktérií, vieme, že nebude úplne vhodný pre rastliny vyžadujúce si mykorízu, t. j. zeleninu, riadkové plodiny, kry, liany a stromy. Rovnaký aktinobakteriálnejší kompost bude však vhodný pri pestovaní kapustovín.
  • Biologicky kompletný kompost spĺňajúci všetky požiadavky na minimálny pomer biomasy húb k biomase baktérií či na množstvo predátorov, akými sú prvoky a nematódy. Aplikáciou takéhoto kompostu na pôdu na nižšom stupni sukcesie dramaticky zvýšime úrodnosť pôdy. Za niekoľko mesiacov sa pôda vďaka kompostu zotaví tak, ako by sa prirodzeným spôsobom zotavovala desaťročia.

Alternatívny pohľad na posúdenie kvality kompostu ponúka rakúska vyhláška o kompostovaní, ktorá v závislosti od vstupných materiálov, fyzikálno-chemických ukazovateľov, znečistenia balastnými látkami (plasty, kovy a sklo), prítomnosti patogénov či testu klíčivosti rozlišuje tri triedy kvality kompostu a ďalej dopĺňa parametre pre špecifické použitia, napríklad pre výrobu biofiltra z kompostu. Tento prístup k riadeniu kvality kompostu funguje v Rakúsku, kde je kompostovanie prepojené s využitím v poľnohospodárstve a kompostovatelia chápu a dodržiavajú správne podmienky výroby kompostu. Na druhej strane však tento prístup u nás nefunguje.

Technika pre kompostovanie - premiešanie kompostu

Nevýhodou rakúskeho prístupu je, že sledovanie neprítomnosti patogénov ešte automaticky nezabezpečí prítomnosť prospešného mikrobiómu. Mikrobiálnu kvalitu kompostu aproximuje cez fyzikálno-chemické ukazovatele a riadením procesu výroby. To však nestačí. Na úrovni života sa totiž odohrávajú procesy, ktoré z požadovaných laboratórnych testov kompostu nevyčítame. Aj test klíčivosti nám povie len toľko, že daný kompost nie je vyslovene toxický. Či v ňom rastlinka porastie ďalej po vyklíčení a spotrebovaní energie semienka, je iná otázka. To možno potvrdia slovenskí pestovatelia so snahou využiť kompost z bežnej kompostárne pri pestovaní sadeníc.

Posudzovanie kvality kompostu je z hľadiska potenciálu zlepšenia úrodnosti pôdy možné prirovnať k vhodnosti kvásku na pečenie. Ak by sme pridali do cesta iba múku bez kvásku alebo kvások nízkej mikrobiologickej kvality, výsledný chlieb síce bude jedlý, ale bez štruktúry chrumkavého nafúknutého chleba. Potrebujeme nevyhnutne dobre rozbehnutý kvások. A čo rozbehne kvások? Predsa prítomnosť kvasiniek, čo je vlastne druh húb, a ideálne podmienky, ktoré vytvoríme pre reprodukciu týchto kvasiniek. Podobne je to s kompostom a jeho aplikáciou na pôdu. Aplikácia biologicky neúplného kompostu, napríklad bakteriálneho po skončení tepelnej fázy, bude podobná pridaniu múky do cesta bez kvasiniek. Rastlinám takýto kompost môže dočasne pomôcť, pretože sme dodali organickú hmotu. Budú zásobené živinami z kompostu, až kým ich nespotrebujú. My budeme spokojní, že sme pôde pomohli a zo skúseností budeme vedieť, kedy aplikovať ďalší kompost. Problém je však v tom, že bez adekvátnej biomasy húb a bez dostatočného počtu prvokov a nematód sme prišli s každou dávkou kompostu o príležitosť obnoviť prírodné „perpetum mobile“, teda operačný systém živín, s ktorým by sme ďalší kompost už aplikovať nemuseli, alebo len vtedy, ak si orbou alebo pesticídmi opäť zdecimujeme pôdu s hubami, prvokmi a nematódami na baktériálny prach.

Kompostovanie na Slovensku usmerňuje vyhláška o odpadoch (č. 371/2015 Z. z.) a väčšina prevádzkovateľov ku kompostovaniu aj pristupuje ako k procesu odpadárstva. Veľkou príležitosťou je preto začať chápať kompostovanie ako biologickú transformáciu živín z vedľajšieho produktu iných primárnych procesov cez mikrobiologické zhodnotenie a v priamom vzťahu k obnove biodiverzity a biomasy degradovanej pôdy, k zdraviu rastlín, zvierat, životného prostredia, ako aj nás ľudí.

Väčšina konvenčne obhospodarovaných poľnohospodárskych pôd je dnes žiaľ podľa toho, čo vidíme pod mikroskopom, len prachom s baktériami. Živá pôda je pritom naším každodenným chlebom. Živá štruktúrovaná pôda, kam sa zmestí vzduch aj voda, je preto príležitosťou, ktorá stojí za to. Práve vďaka kvalitnému kompostu tak vieme v našich podmienkach zanechať budúcim generáciám úrodnú pôdu.

K predchádzajúcej časti sa môžete vrátiť TU….

Zoznam poznámok:

[3] Center for regenerative agriculture and resilient systems: How to Build Your Own Bioreactor, California State University Chico, 2021. https://www.csuchico.edu/regenerativeagriculture/bioreactor/bioreactor-instructions.shtml

Zostaňte informovaní

Každý mesiac vám zašleme newsletter, v ktorom nájdete:

  • príklady z regiónov,
  • rady pre efektívne odpadové hospodárenie,
  • novinky z odpadárskej legislatívy,
  • naše najnovšie riešenia a produkty.