Späť na zoznam článkov

Pôda si pamätá, čo jej dávame

Hnojíte viac, aby ste dosiahli rovnakú produkciu úrody než kedysi? Rýchle dodanie živín sa v posledných desaťročiach stalo dominantným prístupom. Dôsledky sa každoročne prejavujú nielen rastúcimi nákladmi na bežnú prevádzku, ale aj v schopnostiach pôdy a stave klímy.

Pokles obsahu pôdneho humusu patrí medzi najčastejšie spomínané ukazovatele degradácie pôdy. Napriek tomu sa naďalej plošne používajú fungicídy, ktoré okrem patogénov potláčajú aj pôdne huby, ktoré sa podieľajú na rozklade lignínu – kľúčového procesu pri tvorbe stabilného humusu. 

Súčasný stav je možné zvrátiť len zmenou prístupu – postupným odklonom od výlučného využívania umelých hnojív a návratom k organickému kompostu. Pestovatelia, záhradníctva či iné súkromné podniky, ktoré dnes nehľadajú riešenia iba v cenách hnojív, ale aj vo využívaní vlastného bioodpadu, dokážu cielene obnoviť prirodzený kolobeh živín a dodať pôde presne to, čo jej chýba. 

Kompostovanie ako dlhodobá prax, nie krátkodobý trend 

Za príkladmi z praxe netreba chodiť ďaleko. Hneď za hranicami Rakúska, kde má kompostovanie dlhoročnú tradíciu, sa nachádza Bio farma Anzböck, ktorá každoročne zásobuje okolité obchody zemiakmi, cibuľou či batátmi.  

Pre majiteľa Christiana Anzböcka je preto kvalita pôdy rozhodujúcim faktorom. Dlhodobo sa o ňu stará výrobou vlastného organického hnojiva a cielene pracuje s obsahom humusu v pôde, ktorý udržiava nad hranicou 3 %. Farma pritom už viac než 30 rokov nepoužíva fungicídy, insekticídy a syntetické hnojivá. 

Rozdielny prístup je viditeľný priamo na poli. Pôda je pórovitejšia a nespeká sa. Má lepšiu vodozádržnú kapacitu a tým dokáže aj v prípade nižšej frekvencie zrážok dodať potrebnú vlahu a živiny. 

Vďaka lepšej štruktúre zároveň kladie menší odpor pri obrábaní, čím sa znižuje spotreba nafty aj čas potrebný na prípravu pôdy. Výsledkom je jednoduchšia práca a kvalitnejšia úroda s vysokou chuťovou aj nutričnou hodnotou. 

Základom výroby kompostu na Bio farme Anzböck je bioodpad z vlastnej poľnohospodárskej produkcie, najmä zelenina, ktorá nespĺňa požiadavky obchodných reťazcov. Keďže farma obhospodaruje viac než 250 hektárov pôdy, tento zdroj však na pokrytie potrieb nestačí. Preto do systému zhodnocovania zapájajú aj okolité obce a ich vytriedený bioodpad.  

Rovnaký prístup aj v skleníkovom pestovaní 

Podobnou cestou sa vydala aj rodina Drexlerovcov, ktorá v priebehu rokov rozšírila poľné pestovanie zeleniny o skleníkovú produkciu, pestovanie sadeníc a záhradníctvo. Vlastná kompostáreň sa pre nich stala environmentálnym aj ekonomickým riešením, ktoré im umožňuje zhodnocovať odpad z poľnohospodárskej škôlky, údržby kríkov, stromov a trávnikov, ako aj kuchynský odpad z okolitých obcí. 

Prevádzku neskôr doplnili o suchú fermentáciu, aby ešte pred kompostovaním dokázali využiť energetický potenciál bioodpadu a znížili tak náklady na celkovú prevádzku. Vyrobenú elektrinu a teplo využívajú prednostne pre vlastné potreby, pričom prebytok zdieľajú aj v rámci verejnej elektrickej siete. 

Príprava pôdy na budúce výzvy 

Súčasný stav pôdy je do veľkej miery dôsledkom intenzívnej chemizácie od 60. a 70. rokov minulého storočia a ak sa nič rozhodujúce nezmení tak ten vplyv sa v nasledujúcich 20 – 30 rokoch prejaví ako devastačný.   

Ak má byť budúcnosť poľnohospodárstva stabilná, rozhodovať nebude množstvo vstupov, ale stav pôdy. Používanie vlastného kompostu nepredstavuje krok späť, ale posun k udržateľnému hospodáreniu a dlhodobej starostlivosti o našu krajinu. Práve schopnosť pripraviť pôdu na budúce klimatické výzvy – sucho, prívalové zrážky či rastúci tlak na efektivitu – bude jedným z kľúčových rozdielov medzi krátkodobým riešením a udržateľným poľnohospodárstvom. 

Hľadáte spôsob, ako zvýšiť obsah organickej hmoty v pôde a udržať jej úrodnosť bez vyšších dávok umelých hnojív?

Radi s vami prejdeme možnosti, ktoré budú zodpovedať vašim podmienkam.