JRK | Ako neplytvať potravinami ? - Pre menej odpadu

Späť na zoznam článkov

Ako neplytvať potravinami ?

Bioodpad, ktorý končí na skládkach to nie je len tráva či šupky z ovocia. Čoraz viac sa stretávame s vyhodeným jedlom, ktoré sa nestihlo spotrebovať alebo dokonca nebolo vôbec rozbalené. Ako neplytvať jedlom a potravinami vám, aj vďaka OZ Free Food, poradíme v tomto článku.

Každým rokom stúpa produkcia odpadu. Priemerný Slovák vytvoril v roku 2018 až  427 kg komunálneho odpadu. Z toho až 45% je bioodpad, 35% je recyklovateľný odpad a len 20 % je to, čo tam naozaj patrí na skládku a nedá viac využiť. Na Slovensku sa ročne vyprodukuje asi 0,86 mil. ton potravinového odpadu, čo predstavuje asi 163 kg na obyvateľa.

V roku 2016 vyhodilo 5 obchodných reťazcov dokopy 15 tisíc ton použiteľných potravín, pričom na Slovensku žilo v roku 2020 takmer milión ľudí pod hranicou chudoby. Za najväčšie straty však môžu práve domácnosti. Pripisuje sa im až polovica celkového potravinového odpadu. Až 9 % domácností denne vyhadzuje potraviny.

plytvanie jedlom, kuchynský odpad

Nevyhadzujte s jedlom na skládky aj svoje peniaze

Najčastejšie končia ako odpad zelenina, ovocie, chlieb a pečivo a tiež varené jedlo a mliečne výrobky. Hlavnou príčinou vzniku odpadu je, že nakupujeme viac potravín, ako dokážeme spotrebovať a nevieme ich správne skladovať. Rozlišovanie dátumov na obale predstavuje ďalší problém, nakoľko minimálne tretina Slovákov nevie s určitosťou povedať, aký je rozdiel medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti.

15 % slovenských domácností si nemôže dovoliť poriadny obed každý druhý deň. Zároveň bežná slovenská domácnosť minie mesačne na nákup potravín pätinu zo svojich mesačných výdavkov (to je podstatne viac než priemer EÚ, ktorý je 12 %). Ak by sme neplytvali jedlom, trojčlenná rodina by dokázala ušetriť až 500 eur ročne. 

Zdroj: FUSIONS (2017), Výskumný ústav potravinársky (2017)

Potravinový odpad sa, bohužiaľ, stal súčasťou nášho každodenného života.  Jediný, kto to môže zmeniť, sme my. Triedenie je jedným krokom k úspechu. Ak chceme znížiť množstvo odpadu, musíme sa zamyslieť už pri nakupovaní. Preto sme pre vás pripravili niekoľko príkladov na zamyslenie, ako tvoriť menej odpadu už pri nákupoch.

DESATORO NEPLYTVANIA:

  1. Nenakupujte, keď ste hladní

Hladný človek v obchode je ako uragán, berie so sebou všetko a neobzerá sa späť! Odporúčame sa preto pred nákupom občerstviť aspoň pohárom džúsu, banánom alebo drobným jedlom.

 

  1. Plánujte si jedálniček, aj nákupy

V dnešnej uponáhľanej dobe je plánovanie náročné, práve preto by sme mali nakupovať častejšie a menšie množstvá. Naplánujte si dopredu, čo budete jesť na najbližšie tri dni a vytvorte si pred každou návštevou obchodu nákupný zoznam. Pri písaní zoznamu si skontrolujte chladničku, chlebník a špajzu a nakúpte len to a toľko, čo potrebujete. Aby ste naozaj kúpili len toľko, koľko máte na zozname, držte sa zlatého pravidla číslo 1, voľte si vhodný nákupný košík a nakupujte na váhu. Odporúčame bezobalové obchody a trhy, vyhnete sa plytvaniu aj plastom!

  1. Všímajte si dátumy spotreby a minimálnej trvanlivosti

Až tretina Slovákov nevie s určitosťou povedať, aký je rozdiel medzi dátumom spotreby a minimálnej trvanlivosti. Naučte sa rozlišovať medzi týmito dátumami. Plánujete zjesť smotanu ešte v deň nákupu? Vezmite si tú, ktorej dátum spotreby končí skôr. A naopak.

  1. Udržujte zdravú chladničku

Chladnička je chrámom našich kuchýň. Mali by sme ju udržiavať čistú a zbytočne ju neprepĺňať. Teplota v nej by mala byť od 1 do 5°C. Pozor, teplota v chladničke často stúpa, keď je upchaná filtrácia.

  1. Meňte umiestnenie jedla

Či už sa bavíme o chladničke alebo špajze, pri novom nákupe presuňte staršie potraviny dopredu a nové dozadu (princíp FIFO alebo First In First Out – prvé dnu – prvé von). Vyčleňte si box, do ktorého budete dávať tie potraviny, ktoré musia byť zjedené najskôr a umiestnite ho tak, aby bol na očiach.

  1. Skladujte správne

Každý potrebuje mať miesto, kde sa cíti bezpečne. Inak to nie je ani s jedlom. Otvorené trvanlivé potraviny presýpame do uzatvárateľných obalov, aby ich nenapadli škodcovia. Paradajky, cibuľa ani zemiaky nepatria do chladničky a mnoho ďalších tipov sa dozviete TU.

  1. Varte bez odpadu

Nevarte zbytočne veľa, ale len toľko, koľko viete, že zvládnete zjesť. Pri varení sa inšpirujte Zero Waste kuchármi a kuchárkami. Mäkké ovocie, zoxidovaná alebo gumená zelenina nie sú síce vábivé svojím výzorom a konzistenciou, ale môžu byť spotrebované do smoothies, pomazánok alebo polievok. Oschnutý chlebík sa dá toastovať, alebo využiť do polievky! Stačí trochu prezrieť webové stránky a zaručene natrafíte na skvelé recepty, pri tvorbe ktorých sa fantázii medze nekládli!

  1. Podeľte sa o jedlo

Jedlo je vec spoločenská, podeľte sa oň s ostatnými, či už s rodinou, susedmi, kolegami, priateľmi alebo aj cudzincami prostredníctvom FB skupín na zdieľanie jedla.

  1. Konzervujte

Nezjete celý bochník chleba alebo celý hrniec polievky? Zamrazte ich a keď na vás prídu lenivé dni, stačí len otvoriť mrazák, ohriať ich a o večeru je postarané. Takmer každé ovocie sa dá usušiť buď v rúre alebo v sušičke. Fermentovať sa dá tiež takmer úplne všetko. Ďalším spôsobom, ako zakonzervovať jedlo tak, aby čo najdlhšie vydržalo, je zavariť ho. Zavariť sa dajú nielen uhorky, ale aj jablká, lečo, či segedín.

  1. Merajte si svoj potravinový odpad alebo „ste to, čo nezjete“

Štatistiky jasne hovoria o tom, že mnoho ľudí si plytvanie jedlom vôbec neuvedomuje, pritom samotné „precitnutie“ dokáže značne znížiť mieru plytvania. Hmotnosť vyhodeného jedla si zapisujte do kalendára a na konci mesiaca si zrátajte celkové množstvo.

Viac tipov ako neplytvať jedlom nájdete na www.free-food.sk

Rady pre menej odpadu pri nakupovaní

Väčšina tovaru, ktorý nakupujeme je v nejakom obale. Pri ovocí a zelenine, už príroda vymyslela obal – šupku 😉. Preto baliť ich do ďalšieho obalu nemá zmysel. Z praktického hľadiska môžeme používať rôzne vrecká, ktoré už doma máme alebo si ich kúpime či vyrobíme a budeme ich používať opakovanie.

Čo však s potravinami, ktoré sa nedajú kúpiť bez obalu alebo vlastný prírodný obal nemajú?

Odpoveď je hľadať alternatívy. Vyberajte si tovary (či už ide o potraviny, alebo hocičo iné), ktoré nemajú zbytočne veľa vrstiev obalov. Porovnávajte, či to, čo si kupujete, môžete získať aj bez troch vrstiev plastu a dvoch krabíc. Ak je nápoj v plastovej aj sklenenej fľaši, vyberte si sklenenú (sklo sa dá recyklovať donekonečna, plast už pri výrobe zaťažuje životné prostredie).

Väčšina obalov sa dá recyklovať a možno o tom ani neviete. Preto je dôležité už pri nákupe sledovať trojuholníčky na obaloch. Ak tam takýto symbol ani nenájdete, viete, že obal sa recyklovať nedá a skončí na skládke. Preto sa mu radšej vyhnite už v obchode.

Ako sa vyznať v trojuholníčkoch? Čítajte tu

Vďaka veľkému záujmu vzniká čoraz viac bezobalových obchodov. Na váhu (ako v starých filmoch) tam nakúpite rôzne potraviny (múka, strukoviny, cestoviny…), ale aj čistiace prostriedky (čapovaná drogéria, bezobalová kozmetika) či udržateľné náhrady k jednorazovým produktom a pomocníkov do domácnosti, ktorí vám vydržia dlhšie.

Nájdite svoj bezobalový obchod vo vašom okolí, ich zoznam nájdete TU 

Vďaka plánovaniu svojich nákupov môžete ušetriť veľa peňazí a zároveň pomôcť životnému prostrediu. Čím menej odpadu z potravín alebo obalov skončí na skládkach a využije sa ako zdroj, tým čistejšiu prírodu budeme mať. Vždy, keď sa rozhodnete a urobíte jeden krok navyše od čierneho koša (na zmesový komunálny odpad) k farebnému (na triedený odpad), pomáhate vyrobiť napríklad kompost. A zdanlivo nenápadný a malý jeden krok milióna ľudí sa stáva významným pokrokom ľudstva v boji proti erózii pôdy, globálnemu otepľovaniu a klimatickým zmenám. A to sa oplatí, nie?

Tento článok vznikol v spolupráci s OZ Free Food

 

Zostaňte informovaní

Každý mesiac vám zašleme newsletter, v ktorom nájdete:

  • príklady z regiónov,
  • rady pre efektívne odpadové hospodárenie,
  • novinky z odpadárskej legislatívy,
  • naše najnovšie riešenia a produkty.